V spolupráci s Národohospodárskou fakultou Ekonomickej univerzity v Bratislave organizuje občianske združenie EuroPolicy workshop venovaný téme zmeny klímy. Workshop je určený pre študentov / študentky a mladých ľudí vo veku do 30 rokov. Podujatie sa uskutoční 12. apríla 2022 online formou.
Cieľom workshopu je nájsť inovatívne riečenie na zlepšenie adaptácie miest a ich obyvateľov na negatívne prejavy zmeny klímy, ako sú vlny horúčav, záplavy z prívalových zrážok a dlhé obdobia sucha. Mestá sú zvlášť ohrozené zmenou klímy, keďže majú vysokú hustotu obyvateľstva, vysoký podiel zastavaného územia, nepriepustných, spevnených povrchov, vysokú koncentráciu hospodárskej činnosti a infraštruktúry bez dostatočného množstva zelene a biodiverzity. Projekty na podporu adaptačných opatrení by mali zvýšiť klimatickú odolnosť miest a pomôcť samosprávam a obyvateľom čeliť výzvam, ktoré prináša meniaca sa klíma.
Kto sa môže zapojiť?
Hľadáme 3- až 4-členné tímy študentov. Účasť na workshope je bezplatná.
Prečo by ste sa mali zapojiť?
Najlepšie tímy môžu vyhrať hodnotné ceny a pozvánku na finálne podujatie v Bratislave. Súčasťou workshopu budú prednášky, na ktorých experti účastníkom priblížia hlavné výzvy adaptácie na zmenu klímy v mestách, na ktoré by sa pri hľadaní riešení mali zamerať. Každý tím bude mať k dispozícii mentorov, ktorí s nimi budú nápady konzultovať.
Kedy?
12. apríla 2022 v čase 09:00 do 16:30
Popis výzvy
Hlavným cieľom projektov je zvýšiť odolnosť miest a pomôcť obyvateľom a samosprávam čeliť negatívnym prejavom zmeny klímy. Môže ísť o zlepšenia povedomia o možnostiach adaptácie v meste medzi zraniteľnými skupinami (deti, seniori), spojenie skupín obyvateľov, ktorí by mohli byť motivovaní budovať zelené alebo vodné prvky (firmy, miestne komunity, obyvatelia vnútroblokov, školy). Riešenia môžu napríklad hľadať spôsoby na motivovanie samospráv, aby plánovali ďalší rozvoj mesta s ohľadom na adaptáciu, intenzívnejšie podporovali adaptačné opatrenia z rozpočtov a aby pri tvorbe politík používali dáta. Projekty tiež môžu napríklad navrhnúť, ako by sa dali využiť dostupné dáta o teplotných ostrovoch alebo o lokálnych záplavách z prívalových dažďov v mestách na lepšie zacielenie adaptačných opatrení a pod.
Hľadanie inovatívnych riešení by pri tom mali vychádzať z troch hlavných princípov:
- Závažnosť (prioritizácia problému)
- Efektivita (ako veľmi pomôže dané riešenie)
- Realizovateľnosť (možnosť riešenie uskutočniť)
Cena
Členovia víťazného tímu budú odmenení vecnými a inými cenami. Konkrétny popis zverejníme v najbližších dňoch.
Príklady inovatívnych projektov:
- inovatívne prístupy k tvorbe a starostlivosti o zeleň – budovanie malých spoločenstiev stromov na verejných priestranstvách s lokálnym ochladzovacím účinkom, nahrádzanie spevnených plôch zelenými a priepustnými, mestských lúk trávnikmi,
- appka na mapovanie tepelných ostrovov v meste, ktorá by zhromažďovala aktuálne informácie a vydávala výstrahy,
- zorganizovanie dobrovoľníckeho maratónu pre firmy na budovanie zelene, ktorá je schopná ochladzovať a absorbovať zrážky,
- premena školských areálov/úradov na klimatické záhrady,
- zlepšenie prístupu obyvateľov k vode – mapovanie fontán a vodných plôch
- využívanie dažďovej vody v komunitných záhradách,
- na základe dát o tepelných ostrovoch budovanie tieniacich prvkov v meste – zastávky MHD, dočasné zatienenie ulíc.
Problémy, na ktoré výzva reaguje:
- Mestá sa často rozvíjajú neudržateľným spôsobom a sú významným zdrojom emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú súčasnú i budúcu zmenu klímy. Na druhej strane sú zároveň „obeťou“, pretože zmena klímy dopadá zvlášť tvrdo práve na obyvateľov urbánneho prostredia.
- Pre mestá je obzvlášť nebezpečná akumulácia tepla. Vlny horúčav vytvárajú takzvané mestské ostrovy tepla. Veľké plochy s nepriepustnými povrchmi, ako sú napríklad betónové parkoviská či námestia, dokážu zadržať veľké množstvo tepla a následne zadržané teplo vyžarovať (najmä v noci). V mestách preto rastie nielen počet kolapsov a predčasných úmrtí, hlavne v rizikových skupinách obyvateľov (seniori, zdravotne znevýhodnení a pod.), ale tento jav významne vplýva aj na poškodzovanie mestskej infraštruktúry a zníženie produktivity práce.
- Horúčavy, ale aj zvyšovanie priemerných teplôt a dlhodobé suchá vedú k zhoršovaniu kvality zelene, zvyšovaniu nárokov na zavlažovanie alebo aj k zhoršeniu kvality vôd, zvýšenej spotrebe vody, či dokonca k problémom so zásobovaním pitnou vodou. Okrem vĺn horúčav predstavuje významné klimatické riziko pre mestá aj častejší výskyt tzv. prívalových povrchových povodní.
- Medzi najčastejšie chyby pri adaptácii miest patria napríklad absencia adaptačných opatrení pri nových stavbách, rekonštrukciách a plánovaní ďalšieho rozvoja mesta, absencia adaptačných stratégií, nedostatok dát o aktuálnej situácii v meste vzhľadom na dopady zmeny klímy, chýbajúci manažment zrážok a vody, nevhodne zvolené povrchy, nadužívanie spevnených plôch (betónové parkoviská), chýbajúci komplexný pohľad na rozširovanie a starostlivosť o zeleň, nedostatok ochladzovacích miest a prvkov pre verejnosť, nedostatočná komunikácia a osveta potreby zavádzania adaptačných prvkov v meste.
- Európska únia si uvedomuje naliehavosť potreby adaptácie na zmenu klímy ako aj úlohu samospráv pri riešení tohto problému. Na adaptačné opatrenia sú vyčlenené milióny eur z nových eurofondov, ale aj Národného plánu obnovy a odolnosti. Hlavnou úlohou je využiť tieto peniaze efektívne a tak, aby prinášali nielen čiastkové, ale aj komplexné riešenia.
Zdroje (príklady)
Guide to Climate Change Adaptation in Cities
